História a symboly obce

Dejiny Marcelovej siahajú do dávnych dôb. Archeologické výskumy dokazujú, že územie obce bolo obývané už aj v období ,,železnej doby“. Odkryté boli nálezy z neskorej doby bronzovej, ktoré ozrejmujú pohrebné zvyky – spaľovanie telesných pozostatkov. Našli sa pohrebiská z neskorej doby železnej, z obdobia sťahovania národov, z obdobia príchodu maďarských kmeňov na tieto územia. Obec sa spomína v roku 1353 pod menom Nagkezeu. V roku 1482 dostala rodina Pozsárovcov darovaciu listinu od kráľa na základe ktorej jej vznikol nárok na územie obce za verné služby kráľovi. V roku 1552 počas tureckých nájazdov obec takmer celkom vyhynula. Po odchode Turkov prešla obec do majetku rodu Pálffyovcov. V roku 1787 mala obec 712, v roku 1828 822 obyvateľov. Koncom 19. storočia v roku 1880 žilo v obci 1949 obyvateľov, po 1. svetovej vojne 2052. V roku 1930 klesol počet obyvateľov na 1676. V rokoch 1896 a 1920 postihla obec povodeň.
Časť dnešnej Marcelovej Kurtakeszi je prvýkrát spomínaná v roku 1256, keď kráľ Béla IV. daroval obec Questeu, čiže Kezu Sefridovi. V roku 1349 patrila obec Lörincovi Kurtakeszi. V roku 1377 dostala do daru obec rodina Baranyai od kráľa. Počas tureckých vojen usadlosť spustla. V roku 1576 bola obec zaznamenaná pod názvom Zsitvakeszi.

Záznamy hovoria, že v roku 1685 patrila usadlosť Danielovi Sibrikovi. Medzi neskoršími majiteľmi nájdeme známe mená ako Baranyai, Pesthy, Konkolyi. V roku 1770 spôsobilo v obci veľké škody zemetrasenie. Od začiatku 19. storočia do roku 1945 patrila obec Baranyaiovcom. V obci žilo v roku 1787 – 659 obyvateľov, v roku 1828 – 724 ľudí.

• Obrazová príloha. pdf 2366 kB Typ: PDF dokument, Velkosť: 2.31 MB